Sakrálne stavby vo farnosti

Nachádza sa v strede dediny a je zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. Kostol je pôvodný, gotický zo 14. storočia a je najstaršou stavbou v dedine.
Stavba kostola je jednoloďová s presbytériom (absidou, svätyňou) s polygonálnym (viacuhlovým) uzáverom. V uzávere presbytéria a na južnej strane  lode sú gotické prútové kružbové okná. Nová klenba lode z obdobia neskorej gotiky pochádza z roku 1525. Tento typ klenby sa nazýva sieťová rebrová klenba. Je tvarovaná hruškovito. V západnom uzávere lode na segmentovom oblúku je murovaný chór s konkávne (dovnútra, vyduto) vysunutým dreveným barokovým parapetom (zábradlím). Drevený organ je z roku 1640, opravovaný bol v roku 1852 a 2009.
V interiéri na severnej strane je odkrytý fragment neskorogotickej nástennej maľby zo začiatku 16. storočia. Zobrazuje dvanástich apoštolov sediacich v rade vedľa seba, postava Krista je zničená a prekrytá kazateľnicou.  Kazateľnica je baroková z prvej polovice 18. storočia a na rečništi je vyzdobená sochami štyroch evanjelistov. V stene presbytéria je zamurované gotické pastofórium (miesto, kde sa odkladali obradné nádoby) zo začiatku 16. storočia. Oltáre sú romantické z roku 1876.
Baroková drevená Malá kalvária je z prvej polovice 18. storočia. Je umiestnená na triumfálnom oblúku, ktorý oddeľuje loď kostola od presbytéria. Vytvárajú ju sochy Ježiša Krista na kríži, Panny Márie, sv. Márie Magdalény a Jána Evanjelistu.

Veža bola pristavená na západnej strane kostola neskôr, v rokoch 1518 – 1521. Časový postup na stavbe štvorhrannej veže kostola dokumentujú údaje viditeľné na severnej strane veže. V kamenných kvádroch sú vyrité znaky a roky podľa toho, ako stavba pokračovala. Prvý znak je vo výške asi 10 metrov od základov a je označený rokom 1518, ďalší rokom  1519 a najvyššie je uvedený rok 1520. Veža má barokizovanú fasádu a je ukončená ihlanovitou murovanou strechou. Zaujímavosťou veže je tiež ukončenie. Veža nie je ukončená jednoduchým krížom, ako to býva na katolíckych kostoloch, ale na veži je položený kráľovký symbol: vankúš so štyrmi rohovými strapcami a na ňom uhorská svätoštefanská kráľovská koruna s nakloneným krížom.
Hlavný vchod do kostola je pod vežou a tvorí ho gotický kamenný portál. V strede klemby vstupu v podveží, kde sa zbiehajú a vyúsťujú ozdobné púty, je kamenný kváder upravený ako “cimer” (erb). V ňom je vyrytý rok 1525 strapec hrozna a vinohradnícky nôž.
Vo veži kostola sú štyri zvony. Súčasné zvony sú z roku 1923 a liali chi bratia Fischerovci z Trnavy. Na najväčšom z nich je nápis: “Nebe i zem vyhlasujú chválu Pána svojého. Som pamiatkou Krest. potravného spolku”. Na ďalších zvonoch sú nápisy: “Chráň své dietky, oh Matička k tebe volajúce, z milodarou farníkov som povstal” a “S. Urban ora pro nobis”. Na najmenšom zvone, zvanom umieráčik, je napísané: !Odpočinutie večné daj im Pane”.
Na vonkajšej južnej strane kostola vedľa bočného vchodu, zo strany od presbytéria, je pristavená kaplnka Lurdskej Panny Márie. Na druhej strane vedľa vchodu je drevený kríž, postavený na pamiatku misií v obci, ktoré boli v roku 1922, 1943 a 1946.
Na vonkajšej južnej strane kostola vedľa bočného vchodu sú kamenné nádoby -sväteničky z červeného mramoru s tepaným železným krytom.
Múry kostola sú z vonkajšej strany na presbytériu a na lodi členené pultovými opornými piliermi.
Pod kostolom sa nachádza krypta.
Okolo kostola sa zachoval pôvodný renesančný opevňovací múr, ktorý je z vonka tiež členený pultovými opornými piliermi.
V roku 1961 bola opravená strecha a veža kostola, roku 1965 bol vymaľovaný interiér kostola a vymenená poškodená krytina na streche. Pri oprave vonkajších stien kostola v roku 1965 bola na severnej strane lode pod vonkajšou fasádou medzi dvoma piliermi odkrytá nástenná maľba veľkej postavy sv. Krištofa. Postavy svätých sa však pravdepodobne porušili pri predchádzajúcej prestavbe (1749 alebo 1773). Generálna oprava fasády kostola a veže bola dokončená v roku 1966. V roku 1994 sa urobila oprava hlavného i bočných oltárov.

Je to baroková jednopriestorová stavba z roku 1715 s obrazom Najsvätejšej Trojice. Bola postavená z vďaky za to, že obec obišiel mor, ktorý postihol okolité dediny. V kaplnke sú umiestnené sochy sv. Rócha  a sv. Rozálie – patrónov proti moru. Kaplnka je stavaná z tehál e ešte začiatkom 20. storočia mala aj drevenú zvonicu.

Kaplnka je pútnickým miestom. Pápež Pius IX. v roku 1851 udelil sedemročné odpustky tým veriacim, ktorí na sviatok Najsv. Trojice v Dolných Orešanoch činia pokánie, vyspovedaní a sv. prijímaním posilnení sa tu zbožne pomodlia za svornosť kresťanských panovníkov, za odstránenie bludov a za povýšenie sv. Matky Cirkvi.
V roku 1946 bola kaplnka obnovená a o rok neskôr bolo vybudované oplotenie. V roku 1986 bol domácimi majstrami obnovený interiér.
V polkuhu okolo kaplnky sa pod lipami nachádza 14 “božích múk” (malých samostatných jednoduchých kaplniek). V nich sa nachádzajú drevené reliéfy jednotlivých zastavení krížovej cesty (kalvárie). Kaplnky boli obnovené na jar v roku 2008.
Pri kaplnke sa nachádza kríž, ktorý je pamiatkou na cintorín rozprestierajúci sa v jej okolí, na ktorm boli pochovávaní obyvatelia v časoch morovej epidémie.
Tradície pútí sa zachovali na sviatok Najsv. Trojice a pri slúžení sv. omše pri spomienke na sv. Rócha.